Fenomén žuvačka

V čom môžu byť žuvačky pre naše ústa užitočné? „Predovšetkým podporujú tvorbu a vylučovanie slín, čo má ochranný účinok na zubnú sklovinu, omýva ju a upravuje v ústach pH,“ uvádza zubná lekárka Simona Dianišková. Sliny tiež pôsobia proti mikroorganizmom a pomáhajú nášmu tráviacemu ústrojenstvu spracovávať potravu, najmä štiepiť cukry.

Zvykne sa hovoriť, že po každom jedle by sme mali siahnuť po žuvačke, ak nemáme možnosť umyť si zuby. Práve takáto „pomôcka“ údajne dokáže zabezpečiť, že v našich ústach nevznikne nebezpečné kyslé prostredie a zabráni odvápňovaniu skloviny. „Ak si napríklad po obede v reštaurácii nemôžeme umyť zuby kefkou a pastou, je dobré siahnuť po žuvačke. Tá podporí tvorbu slín, ktoré po jedle znižujú kyslosť v ústach na normálnu hodnotu. Nemusíme sa tak báť, že dôjde k odvápneniu skloviny. Žuvačka tiež napomáha mechanicky odstraňovať zvyšky potravy zo zubov, takže určite neurobíme chybu, ak si jednu po jedle dáme.

Jednoznačne bez cukru

Na trhu dnes existuje množstvo druhov žuvačiek. Môžeme si vybrať podľa prísad, chuti, alebo aj veľkosti. Ak však chceme, aby nášmu chrupu pomohli, mali by sme siahnuť po vhodnom type: „Vyhovujúce sú žuvačky bez cukru, niektoré štúdie dokazujú aj priaznivé účinky tých, ktoré obsahujú xylitol. Vyhnúť by sme sa mali žuvacím gumám s vysokým obsahom farbív, rôznych chuťových prímesí, ale aj tým, ktoré sú neprimerane veľké,“ objasňuje zubárka.

Hovorí sa, že žuvačky s takzvanými mikrogranulami sú drsnejšie, ľahšie zuby zbavujú zvyškov jedla alebo nápojov a sú tiež účinnou prevenciou proti zubnému kazu. Je to naozaj tak? „Mikrogranule sú abrazívne čiastočky, v podstate drobné guľôčky, ktoré predovšetkým mechanicky pomáhajú stierať zo zubov zvyšky potravy. Niektoré môžu obsahovať aj zdraviu prospešné aktívne látky.“

Pozor na plomby

Viacerí z nás určite patria k „šťastlivcom“, ktorým žuvačka spôsobila nepríjemný problém – vytiahla zo zuba plombu, prípadne jej časť. Je pre zaplombované zuby žuvacia guma nebezpečná, alebo býva problém skôr v nekvalitnej plombe? „Ak sa dôsledkom žuvania plomba rozpadne, znamená to, že zubná výplň už nebola vyhovujúca a je potrebné ju vymeniť. Samozrejme, neplatí to v prípade čerstvých výplní, teda zhotovených v ten deň, ani pri dočasných, provizórnych riešeniach. V takýchto situáciách je jednoznačne lepšie sa žuvačke vyhnúť,“ upozorňuje Dianišková.

Po návšteve zubára, ktorý nám zaplombuje zub, musíme dodržať stanovenú lehotu, počas ktorej nesmieme náš chrup zamestnávať, teda najmä jesť. Koľko času by malo uplynúť od plombovania, aby sme si bez obáv mohli dať žuvačku? „Vždy závisí od typu zhotovenej plomby. Pri amalgámových výplniach sa neodporúča jesť asi dve hodiny, pri bielych, svetlom vytvrdzovaných možno jesť aj hneď. Žuvačku by som však použila až na druhý deň, lebo ošetrený zub by mal zostať primeraný čas v pokoji,“ odporúča zubárka.

Bez bubliny ani na krok?

Populárna guma nám vie spôsobiť aj viaceré ďalšie nepríjemnosti: „Problémy môžu nastať, ak ju napríklad prehltneme alebo vdýchneme. Pri častom, alebo intenzívnom žutí dochádza k únave žuvacích svalov alebo k preťaženiu čeľustných kĺbov.“ Opatrní by mali byť aj nositelia fixných strojčekov na zuby. „U tých neodporúčame žuvačku preto, lebo si ňou môžu odlepiť zámku, alebo sa im na strojček jednoducho nalepí a ťažko sa odstraňuje,“ vysvetľuje odborníčka.

Dokáže žuvačka poškodiť aj zubnú protézu? „Poškodiť by ju nemala, ale osobne si ťažko viem predstaviť nositeľa protézy, ktorý holduje žuvaniu, lebo by mu to mohlo spôsobiť jej padanie.“ Existujú však ľudia, ktorých sa žiadne zo spomenutých problémov netýkajú a možno aj preto majú žuvačku v ústach prakticky stále. Podľa Dianiškovej permanentná práca žuvacích svalov nie je najvhodnejšou aktivitou: „Nie je to zdravé pre chrup ani pre žuvací aparát. Nadmerné žuvanie neraz vedie k poškodeniu žuvacích svalov a čeľustných kĺbov. Tie sa tak ľahšie opotrebujú, môžu praskať a stanú sa bolestivými,“ varuje lekárka. Žuvacie svaly sa môžu nielen unaviť, ale aj zväčšiť. Niektorým pacientom prejde bolesť svalov a kĺbov až do bolesti hlavy. Odhliadnuc od zdravotných problémov stále žuvanie, najmä s otvorenými ústami, nie je prijateľné ani zo spoločenskej stránky.

Niečo z histórie

Svoje žuvacie svaly radi zamestnávali už starí Gréci – žuli takzvanú mastixovú gumu, ktorá im pomáhala čistiť zuby a dezinfikovať ústa. Gumovú živicu z ihličnatých stromov zase používali Indiáni z Nového Anglicka. Britskí kolonizátori vycítili príležitosť využiť tento zvyk obchodne a kocky borovicovej gumy sa tak v USA predávali už koncom 19. storočia. Žuvačke sa okrem iných vlastností zvykne pripisovať aj schopnosť uvoľniť človeka po psychickej stránke a udržať ho „v strehu“. Už v období svetových vojen sa tieto účinky snažila zužitkovať americká armáda – pravidelne ju dodávali bojujúcim vojakom. Popularita žuvačky sa rýchlo rozšírila aj do Európy. V našich krajinách bola po druhej svetovej vojne jej výroba údajne z hygienických dôvodov zakázaná. V 50. rokoch ju však opäť povolili, aby sa zabránilo obchodovaniu s týmto populárnym výrobkom na čiernom trhu.

Autor: Zuzana Zajacová